Intro v Rádiu Slovensko: Ako si zapamätať, čo sa učíme – vypočuj si

Zavolal mi Richard Dedek, moderátor Slovenského rozhlasu, či by som nemal záujem spraviť krátky úvod do jeho relácie. Veľmi rád som súhlasil a dali sme to. Môžete si ho vypočuť v pokračovaní.

15.11.2017, Téma na dnešný večer: ako si zapamätať, čo sa učíme.

Prvá časť:

Druhá časť:

Ten telefonát od moderátora Slovenského rozhlasu ma veľmi potešil. Tak to už kde ste, keď ma pozývajú do rádia hehe. Ale som rád, že Bezbolestné učenie čítajú a poznajú aj takíto ľudia.

Richard Dedek mi preposlal otázky na email, ja som ich vypracoval a potom sme to cez telefón nahrali. Celé znenie rozhovoru bolo takéto:

Každý máme svoj spôsob učenia. Ktorý je ale ten najlepší? Ako sa dokážeme naučiť a vnímať čo najviac?

Dokonalý spôsob učenia, ktorý vyhovuje každému, nie je. Keď sa ja idem niečo naučiť tak, aby to bolo efektívnejšie, postupujem takto:

Skôr, ako sa začnem učiť naspamäť, musím mať materiál naštudovaný a musím vedieť, prečo je pre mňa tak dôležitý, že do neho idem investovať veľa energie a času. Teraz vytvorím myšlienkové mapy pre každú kapitolu a naučím sa ich mnemotechnikami. Farebne zvýrazním aj myšlienkové mapy, aj text.

Kapitoly sa učím po jednom. Najprv ju preletím a vydám z hlavy hocičo, čo som si zapamätal. Aby som mal na čo naväzovať. Kapitolu sústredene prečítam a až teraz ju idem vryť do pamäti. Každý odsek si dvakrát prečítam a prepíšem hlavnú myšlienku do čistého word súboru. Ak som niečo nevedel, doučím sa to. Takto to prejdem celé. Na konci spravím výdaj informácii – celú kapitolu napíšem z hlavy do čistého súboru.

Na záver viem spraviť výdaj informácii z celého materiálu a zo všetkých myšlienkových máp.

Opakujem bezprostredne po osvojení učebného materiálu, večer pred spaním a na druhý deň robím výdaj informácii.

Oproti klasickému učeniu veta po vete je tam priepastný rozdiel. Zapamätáte si v podstate všetko a uložíte si to do dlhodobej pamäti.

Je to niekoľko pamäťových techník, ktoré sa mi skúšaním osvedčili ako najlepšie – v zmysle námaha a výsledok. Používajú to aj ďalší ľudia a funguje im to. Ale nemusí to sadnúť každému.

Pomôžu aj rôzne mnemotechnické pomôcky? Vieme si ich vytvoriť sami?

Mnemotechnické pomôcky pomôžu pri učení kľúčových faktov. Majú na svedomí všetky pamäťové rekordy v Guinessovej knihe – napríklad zapamätanie 52 kariet za 20 sekúnd bez jedinej chyby.

Vytvoriť ich môžeme tak, že ťažko zapamätateľné údaje v mysli premeníme na obrazy. Vyberiete si vetu, ktorú sa chcete naučiť a k nej si predstavíte obraz. Ten si v mysli živo predstavíte a niekoľkokrát ho zopakujete, čím sa zaryje do pamäti.

Problém s mnemotechnikami je, že veľa vecí je úplne abstraktných. Nedajú sa premeniť na obrazy alebo je to náročné a zdĺhavé. Napríklad podnikové hospodárstvo, mikroekonómia, makroekonómia. Aby sa toto niekto naučil mnemotechnikami celé, musel by mať najbujnejšiu fantáziu na svete.

Preto je vhodnejšie na obsah použiť postup, ktorý som spomínal. A mnemotechnikou sa naučiť kľúčové informácie, kapitoly a úvod.

Moderné technológie nám skôr pomáhajú, alebo to naše učenie sťažujú?

Aj pomáhajú, aj sťažujú učenie.

Technológie sú vyrušovače. Smska, Messenger, facebook a pozornosť je roztrieštená. Začať sa znovu sústrediť trvá niekoľko minút. Na druhej strane môžeme vytvárať myšlienkové mapy, vytlačiť ich, zálohovať súbory, používať word a písať rýchlo.

Populárny je fenomén Google a google-fakty. Síce môžete rýchlo nájsť informácie, ale Google nie je náhrada za štúdium. Ak by ňou bol, nebol by predsa žiaden rozdiel medzi človekom bez vzdelania a absolventom prestížnej univerzity.

Na internete môžu byť všetky informácie sveta, ale ak chcete nejakej oblasti rozumieť a robiť správne rozhodnutia, vedomosti musíte mať v hlave. Musíte s nimi vedieť aktívne pracovať. A to bez štúdia a námahy nepôjde.

O tom, prečo google-fakty nestačia si môžeš prečítať viac tu.