Hľadáte spôsob, ako učiť deti matematiku? Tu je riešenie!

Hejného metóda je metóda vyučovania matematiky orientovaná na budovanie myšlienkových schém. Deti sa učia prichádzať na súvislosti i vzťahy medzi jednotlivými príkladmi a pochopiť matematiku ako takú. Majú reálne zobrazenú matematickú úlohu a chyby sa vysvetľujú na deťoch. Pedagóg deti usmerňuje správnym smerom, zadáva im úlohy a organizuje diskusiu.

Hoci ju založil Slovák, oveľa viac sa jej darí v Česku, kde ju aplikujú už v škôlkach.

Deti potom matematika naozaj baví. Začne ich to baviť, získajú vnútornú motiváciu, dokonca niekedy dobrovoľne chodia na krúžky matematiky.

Samozrejme, všetko bez memorizovania vzorcov či pravidiel naspamäť.

 

Výsledky hejného metódy hovoria za všetko:

Vďaka metóde žiaci prvej triedy vedia robiť počtové operácie so zápornými číslami. Piataci a šiestaci čiastočne poznajú učivo zo siedmej a ôsmej triedy. Stane sa aj to, že zlomky v piatej triede ovládajú na úrovni siedmej triedy.

Triedy vyučované hejného metódou majú výrazne lepšie výsledky oproti bežným triedam. Českí šiestaci zo základnej školy Dedina v SCIO testoch dosiahli o 71% lepšie výsledky než český priemer. Ich výkon je porovnateľný s vedomosťami rovnako starých gymnazistov. Ide pritom o bežnú sídliskovú školu.

Rovnako dobre dopadli deti v piatej a šiestej triede. Deti dlhodobo dosahujú vynikajúce výsledky a to aj na iných školách. Napríklad základná škola Ing. M. Plesingera-Božinova v Neratovciach. A to už nie je náhoda.

Hejného metóda sa teší záujmu najmä v Česku. Učebnicu metódy používa 350 z 900 českých základných škôl. Podporujú ju učitelia, rodičia a aj predstavitelia tých oblastí priemyslu, kde je nutné romýšľať, riešiť problémy, argumentovať.

Podporilo ju v rámci reforiem aj české ministerstvo školstva. Získala dve české ceny Eduína, čo je súťaž pre vzdelávacie projekty.

O metódu prejavilo záujem Polsko, ktoré už vyškolilo prvých lektorov. Záujem prejavili aj Taliansko, Grécko, Fínsko, Švédsko, USA a Kanada.

Takýto úspech Milan Hejný určite nečakal.

 

Ako vyzerá vyučovanie?

Žiaci sa na hodine veľa hýbu, prekračujú geometrické tvary, rátajú počet kociek vo vežiach, ktoré postavili. Matematické úlohy sú pre nich úlohy spojené s reálnymi vecami, ktoré môžu vziať do ruky.

Populárny je príklad s krokovaním. Ako sa učia počítať 5-6 ročné deti? Zadanie nedostanú na papiery, na ktorý by napísali 2 + 3 = 5. Namiesto toho robia kroky. Na línii s vyznačenými hodnotami urobí jeden žiak najskôr tri a potom dva kroky. Druhý žiak vedľa neho potom počíta, koľko krokov musí urobiť, aby sa dostal na jeho úroveň. Naráta päť krokov.

Už druháci sa učia príklady smerujúce k pochopeniu rovníc. Príklad: Dve myši majú rovnakú silu ako jedna kačka, ale kačka je slabšia než pes. Deti sa pri riešení úloh so zvieratkami naučia dávať správne znamienka plus a mínus, väčšie a menšie. Keď sa zvieratá vymenia za abstraktné symboly a čísla, a vzniknú rovnice, ako ich poznáme, deti už vedia čo s nimi.

Zábavný je príklad s autobusovými zástavkami. Na prvej vystúpilo 8 a nastúpilo 5 cestujúcich, na druhej zastávke nevystúpil nikto a nastúpili 6 novýcestujúci. A deti majú zistiť, koľko ľudí v autobuse je.

Alebo zlomky. Tie sú na tom podobne. Tiež sa využíva to, čo deti už poznajú a čo im je blízke. Každý predsa vie, že čo je polovica jablka či štvrť torty. A na tom sú úlohy postavené.

 

Ďalšie informácie sa dozviete v prednáške od Milana Hejného: Matematika ako zdroj radosti.

Matematika môže byť zdrojom radosti. Takí ľudia existujú.
Myslíte, že je to dané osudom? Sú to výnimky? Som presvedčený, že nie.

– profesor Milan Hejný ( TEDxBratislava)

 

Aká je hlavná myšlienka Hejného metódy?

Na rozdiel od tradičnej výučby je matematika profesora Hejného postavená na myšlienke, že dieťa má objavovať a hľadať riešenie úloh. Učiteľ necháva riešenie príkladu na žiaka, neradí mu, nediktuje mu postup. Zadá úlohu, deti začnú pracovať a na záver o riešení diskutujú.

Dôležité je neučiť matematiku ako fakty, ale ako schémy. Predkladanie hotových faktov rozvíja leda pamäť, zatiaľčo keď deti objavujú matematiku samy, učia sa myslieť. Možno to je pomalšie, no rozhodne užitočnejšie pre život. A tiež „trvalejšie“.

Spoločnosť potrebuje, aby ľudia zvládali riešiť problémy, nie aby ovládali operácie a vzorčeky. Znalosť Pytagorovej vety ešte nikoho myslieť nenaučila.

Myšlienkové schémy sú pojem, ktorý je akceptovaný v psychológii a ktorý popisuje spôsob uchopenia nejakej štruktúry a jej komplexity cez opakované izolované skúsenosti v tejto oblasti.

Keď deti majú matematiku uloženú v schémach, dokážu nielen riešiť náročné úlohy, ale sami si celú matematiku vybudovať. Keď je vyučovanie postavené na dôvere učiteľa, že deti su schopné matematickú teóriu základnej školy objaviť sami, tak to naozaj dokážu.

Takúto sadu úloh nachystal kolektív spolupracovníkov profesora Milana Hejného a sú obsahom učebníc pre prvý stupeň základných škôl.

 

Skúsenosti českých rodičov s Hejného metódou.

Názory rodičov na metódu z diskusie na českom fóre:

 

„Ten koncept sám o sebe je úplne geniálny a mne ako rodičovi by sa vyučovania podľa prof. Hejného veľmi páčilo. Vlastne väčšinu vecí, ktoré sa s deťmi „učíme“ doma sa v metóde objavujú práve týmto spôsobom – vďaka prirodzenej zvedalosti a hravosti.“

 

„Som nadšená, je to pestré, veľa sa tam pracuje s názorom, deti majú nožnosť všetko si chytiť a to doslova, čo je veľmi užitočné. Nie je to také to mechanické biflovanie, rozvíja to logické myslenie, hľadanie viacerých ciest a spôsobov riešenia. Deti to zatiaľ bez problémov zvládajú. Uznávam, že pochopiť niektoré princípy a postupy je ťažšie skôr pre rodičov, lebo sú na to zvyknutí. Tak majú ťažkosti dostať sa do toho, tendenciu nútiť deťom svoje postupy. Preto som im teraz v septembri urobila ukážkovú hodinu, kde sme im všetko s deťmi ukázali aby vedeli, napríklad pri domácich úlohách, ako na to.“

 

„Som učiteľka a nejak si neviem predstaviť ako s týmto systémom začať až v tretej triede. Je to skutočne úplne iný prístup k matematike. Všetko tam na seba nadväzuje, sú tam iné postupy, typy úloh a začať s tým v treťom ročníku bez tých základom mi príde zvláštne. Mne osobne sa tá matematika páči, v nasledujúcom roku sa do nej s prváčikmi tiež chcem pustiť, ale asi by som do toho nešla u tretiakov, ktorí na to nie sú pripravení. Nehovorím, že to nemôže fungovať, ale nebude to ľahké.“

 

„Mám prváka a som rodič neučiteľ… áno je to dosť iné než si pamätám ja zo školy, ale tiež je vidieť, že je to pre deti omnoho zaujímavejšie, úlohy zvládame, nechávam si ich vysvetliť od syna a on je nadšený (krokovanie, práca s nulou, plány stavby, atď). Pani učiteľku máme mladú, ale skúsenú (aspoň ja ju tak vnímam), dostali sme i nejaké materiály k tejto metóde ešte pred začiatkom školy. Takže celkovo za mňa OK, avšak uvidíme ako to pôjde ďalej. Vo vyšších triedach to už vraj je ozaj zložitejšie.“

 

Viac názorov a skúsenosti otvoríte kliknutím sem >>

 

Metodika existuje už od roku 1987, ale…

Hejného metóda začala vznikať pred viac ako 70 rokmi vďaka Vítovi Hejnému. Vít analyzoval príčinu prečo sa jeho žiaci nesnažia porozumieť a namiesto toho si radšej pamätajú vzorce. Z toho dôvodu hľadal neštandardné úlohy a tie experimentálne testoval na svojích žiakoch a synovi Milanovi.

Milan Hejný sa v roku 1974 sa po nezhode s učiteľkou rozhodol, že bude svojho syna učiť sám.

Vít vrcholne nespokojný s tým, ako učia jeho syna v škole matematiku, rohodol sa vyučovať ho sám. Spoločne s  tímom spolupracovníkov v Bratislave, kde vtedy žil začal rozpracuvávať poznatky svojho otca. V roku 1987 publikoval obsiahlú knihu o novej výučbe matematiky. Nazval ju „Žltá kniha“. Metóda sa začala používať najprv na niektorých slovenských školách.

V roku 1991 sa Milan presťahoval do Česka a skúšal preraziť i tam. V 90. rokoch vybudoval vedecký tím na Pedagogickej fakulte UK a tým metóda prenikla do vysokoškolskej prípravy budúcich učiteľov. Z iniciatívy nakladateľstva Fraus vznikli učebnice pre prvý stupeň.

Boli to obrovské úspechy, vďaka ktorým sa metóda rozšírila do celej Českej republiky.

Zástancom tejto metódy je dnes Milan Hejný. Hejný je slovenský a český matematik, odborník na didaktiku matematiky, autorom alebo spoluautorom 16 matematických publikácií a viac ako 270 publikácií z didaktiky matematiky, vrátane 13 často citovaných kníh.

Prednášal na 13 zahraničných univerzitách a na viac ako 30 medzinárodných konferenciách, bol a je riešiteľom alebo spoluriešiteľom 7 domácich a 4 medzinárodných grantových projektov.

Na Slovensku podporuje zavádzanie Hejného metódy nadácia ESET. Od roku 2014 v plnej miere pokrýva náklady na vývoj učebníc v slovenskom a anglickom jazyku a podporuje šírenie metódy medzi základnými školami na Slovensku.

 

Rozhovor s Milanom Hejným o vývoji metódy:

 

Oficiálna stránka Hejného metódy: www.h-mat.cz

Na začiatku článku som uviedol výsledky, ktoré táto metóda má. Nevymyslel som si ich. Zosumarizoval som ich z nasledujúcich zdrojov:

Matematika podle Hejného metody – reportáž z přednášky

Díky nové metodě učení zvládají páťáci matematiku pro sedmáky

Nadácia ESET: Výučba matematiky podľa Hejného metódy

Rok prumyslu: HEJNÉHO METODA VÝUKY MATEMATIKY A H-MAT

Hejného metoda výuky matematiky se rozšiřuje na druhý stupeň ZŠ i na MŠ

Dôležité nie je sa matematiku nabifľovať, ale získať kultúru myslenia

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *