O Michalovi, zakladateľovi webu

Ahoj, som Michal Compel a pomáham zlepšovať študijné zručnosti. Ukážem ti, ako sa učiť správne. Šikovnejšie. S menšou námahou. Šírim iba to, čo sám používam alebo som v minulosti používal.

Uviedol som intro pre reláciu Ako si zapamätať to, čo sa učíme – v Rádiu Slovensko. Počuli to tisícky ľudí. Intro si môžeš vypočuť tu >>

Ak chceš vedieť niečo viac o mne z iného uhľa, čekni blog michalcompel.sk >>

Kto som ja, aby som ti radil, ako sa správne učiť?

Povedal som si, že vytvorím web a začnem písať o tom, čo používam ja. Ukážem ľuďom, ako sa dá študovať jednoduchšie. A trochu lepšie.

Keď som toto povedal kamarátom, nasledoval nepretržitý dvojminútový smiech. Kto by ma chcel počúvať? Aj vnútorný kritik mi hovoril, že nemám vymýšľať somariny.

Preto ti poviem môj príbeh.

Na základke a strednej som bol bežný študent s priemernými známkami. Škola ma nebavila. Zabával som sa s kamošmi. Vyjedal pizzu. Drtil som Counter-Strike 1.6, Warcraft 3 a Left for Dead.

Moje známky neboli oslnivé, ani vyslovene zlé. Priemerne boli priemerné. Keď ma nejaký predmet bavil – napríklad dejepis alebo náuka o spoločnosti -, mal som jednotky. Ak nie, no, väčšinou to boli trojky 😀

Trávil som veľa času na nete. Tam som začal čítať veci, ktoré ma zaujímali. Potom prišli knihy. Začal som ich čítať čoraz viac. Históriu, beletriu, ekonomické veci. Rozvoj osobnosti a argumentáciu.

Investoval som do toho stále viac času a energie.

Lenže prečítať jednu knihu mi trvalo dlhšie ako týždeň. Často som toho veľa zabudol. O dva mesiace som si to poriadne nepamätal. Nemal som čas na zábavu a kamošov. Tém a kníh pribúdalo.

Zúfalo som túžil čítať rýchlejšie…

Takto to ďalej ísť nemohlo. Trvalo to príliš dlho. Nechcel som za tým sedieť tak dlho. A už som mal dlhý zoznam, ktorý chcem prečítať v budúcnosti. Nehovoriac o dôkladnom naštudovaní.

Ako som to mal stihnúť? Nemám toľko času.

Lámal som si hlavu: Ako sa učiť efektívne, aby sa človek musel učiť o povedzme pár dní menej?

To naozaj musím sedieť za knihami tak dlho, aby som to vedel? Nejde to spraviť ináč?

Tak som hľadal možnosti. V kníhkupectve som našiel knihu s radami pre učenie. Nakoniec som objavil úžasný svet efektívneho učenia. Vstúpil som do neprebádaného sveta plného skvelých výkonov. Živo si spomínam na to nadšenie.

Zaujali ma takéto výkony:

Americký prezident John Fitzgerald Kennedy (ten, čo ho zastrelili) po absolvovaní kurzu rýchločítania prečítal 2500 slov za minútu. Za deň prečítal 2-3 knihy a každé ráno prečítal 6 novín. Neklamem. Je to zdokumentované.

Nemecký pamäťový majster Simon Reinhard sa dokázal naučiť naspamäť balík 52-dvoch kariet za 21,90 sekundy. Zaradom. A bezchybne.

Anne Jones prečítala Harry Pottera Relikvie smrti za 47 minút. Ihneď po oficiálnom uvedení knihy na trh. To je 4251 slov za minútu. Ako dôkaz porozumenia pre médiá napísala prvú recenziu Relikvií smrti na svete. Recenzia bola bezchybná.

Povedal som si: „No, ak je štvrtina z toho pravda, tak to chcem vedieť aj ja.“

Tak som to začal skúšať aj ja. Študoval som zahraničných odborníkov na vzdelávanie. Ich ebooky, kindle knihy, blogy, kurzy a webináre. Aj ľudí na Slovensku.

Zobral som text, ktorý som chcel vedieť, použiť odporúčanú radu a sledoval, čo sa stane. Ako dobre si to zapamätám. Koľko času to zaberie. Aké namáhavé to bude. Zapisoval som si časy. Porovnával som kvalitu naučeného. Pokus – omyl.

Trvalo to dosť dlho. Lebo som porovnával kvalitu dvoch techník polroka od učenia. Potom som zasa skúšal niečo iné. Experimentoval som. Občas to bolo šialene namáhavé s otrasným výsledkom. Niečo zasa fungovalo skvele.

Čo mi fungovalo, v tom som pokračoval. Asociovanie, štruktúry, myšlienkové mapy. Čo nefungovalo, s tým som skončil.

Vlastná kapitola je rýchločítanie. Najprv som tomu neveril. Ale keďže sa o tom veľa písalo, skúsil som to. Prečítať prvých pár strán mi dalo zabrať. Po jednej krátkej knižke to išlo ako po masle.

Nakoniec som to dal. Stálo to za to.

Teraz viem prečítať knihu rýchlo a zároveň mám dosť voľného času. Viem si memorovať veľké objemy textu, netrvá mi to dlho a pamätám si ich.

Učím sa užitočné veci pre život a prácu. Z knihy si aj o mesiace neskôr viem vybaviť každú kapitolu, jej hlavnú myšlienku a väčšinu obsahu. Memorujem desiatky komentárov od môjho obľúbeného komentátora.

Napríklad musel som začať riadiť osobné financie. Najprv som prebehol všetky články na nete o šetrení a osobných financiách. Našiel som aj tie málo známe rady. Bleskovo.

Potom som našiel pár finančných poradcov a prečítal obsah ich webov. Rýchlo. Vybral som si jedného a memoroval celú jeho eknihu. Rady využívam každý deň. A pustil som sa do ním odporúčanej knihy. Od svetového experta na financie.

Zvládol som reálny problém: riadenie osobných financií. Efektívne učenie v praxi. O tomto to je. O riešení reálnych problémov. Bez rýchleho štúdia by to trvalo dlho. Do odporučených kníh by som sa asi nepustil vôbec.

Časom som vytriezvel aj z „učenia sa maximálnou rýchlosťou“. Návody ako sa učiť veľmi pomôžu každému študujúcemu. Ale rovnako dôležitá je motivácia človeka a záujem o danú tému, kvalita štúdia, kvalita informácií. A reálne porozumenie.

Po čase som si povedal, že ukážem moje postupy druhým ľuďom.

Vytvorím si web a začnem písať o tom, čo používam ja. Keď som toto povedal kamarátom, zasmiali sa. Kto by ma chcel počúvať? Aj hlas v hlave mi hovoril, nech nevymýšľam.

Argumentoval som, že mne to funguje, možno to bude dobré aj pre iných. Hovoril som im, že ja som najväčší zákazník mojich produktov.

Napokon som sa odhodlal a šiel som na to. Zistil som si, ako veci fungujú, čo a ako mám robiť a založil som bezbolestné učenie.