Myšlienková mapa je technika pre grafické zobrazenie informácií, čo zodpovedá spôsobu akým prirodzene pracuje ľudský mozog.

Myšlienková mapa je v podstate diagram, ktorý spája informácie okolo hlavnej témy. Rád si ich predstavujem ako strom, hoci majú okrúhlu štruktúru. Strom odráža spôsob, akým naša myseľ funguje.

Je to jednoduchá pamäťová technika, ale aj jedna z najlepších.

Používali ich veľké historické osobnosti ako napríklad Leonardo Da Vinci, Charles Darwin, Albert Einstein, Isaac Newton. Ale aj katalánsky učenec Ramón Llull či novoplatónsky filozof Porfyrios z Tyru.

 

8 ukážok myšlienkových máp:

Veľké ukážky otvoríš kliknutím na obrázok.

               

 

Oproti klasickým odrážkovým zoznamom sú myšlienkové mapy efektívnejšie, pretože výrazne lepšie zodpovedajú fungovaniu ľudského mozgu. Ak iba čítaš poznámky stále dokola, hrozí, že tému pochopíš len na povrchnej úrovni a premrháš množstvo času.

Prínosy myšlienkových máp sú tieto:

  • učenie sa stane príjemným, prestane byť namáhavé ani stresujúce,
  • učenie a vybavenie vedomostí bude výrazne rýchlejšie,
  • dovoľujú vidieť kompletné vzťahy medzi myšlienkami,
  • kvalitné a dlhodobé uloženie vedomostí do pamäti,
  • viac nových nápadov,

 

Všetky myšlienkové mapy majú niektoré veci spoločné. Majú prirodzenú organizačnú štruktúru, ktorá sa rozbieha zo stredu. Hlavné témy vyliezajú zo stredu ako vetvy. Informácie menšieho významu sú zobrazené ako „vetvičky“ príslušnej vetvy. Všetko toto je líniami spojené do uzlovej štruktúry.

Jednoduchý spôsob ako myšlienkovú mapu pochopiť je prirovnať ju k mape mesta. Stred mesta predstavuje hlavná myšlienka; hlavné cesty vychádzajúce zo stredu sú najdôležitejšie myšlienky témy; cesty druhej triedy sú vetvy predstavujúce menej významné informácie a tak ďalej.

Prečo účinkujú tak dobre pre učenie? Stručne: Pretože zapájajú celý mozog – pravú aj ľavú hemisféru a poskytujú nadhľad (akým spôsobom sú rozličné myšlienky prepojené). Pomáhajú utrediť si myšlienky, zjednodušiť kompletné myšlienky, memorizovať informácie.

Navyše existuje veľká pravdepodobnosť, že pri vytváraní mapy vznikne množstvo nových myšlienok, pretože ide o proces podobný brainstormingu.

 

Trik ako vytvoriť myšlienkovú mapu rýchlo.

Mnohí kreslia a vyfarbujú myšlienkové mapy ručne. Je to intenzívny vnem, čo zabezpečí kvalitné uloženie vedomostí do pamäti. Papieru sa nevybije batéria, nevyrušuje hláseniami o novom emaily a smske, ani neláka internetom.

Lenže narážajú na základný problém: Trvá to príliš dlho. A nielen to. Spravíš chybu, tak to musíš preškrtnúť. Mapa je počmáraná, neprehľadná, málo účinná. Úplne najhoršie je keď na nič rozvrhneš miesto a môžeš rovno začať odznova.

Vidím plno takýchto otázok po fórach a blogoch, slovenských aj zahraničných.

Objavil som šikovné riešenie: Použiť program + Vytlačiť + Vyfarbiť.

Použiť program. Existuje plno programov na tvorbu máp. Nie všetky umožňujú tlačenie. Nájdi sa taký, ktorý to umožňuje. Napríklad online nástroje Coggle a Bubbl. Super je aj to, že mapu budeš mať uloženú už navždy a budeš ju môcť vytlačiť koľko krát budeš chcieť. Aj o 10 rokov.

Vytlačiť. Napriek všetkým tým technologickým vymoženostiam sú jednoduché metódy často tie najlepšie. Vytlač si mapu na papier aby si ju mohol držať v ruke a pozerať sa do nej.

Vyfarbiť. Teraz to ručne vyfarbi. Vetvy a stred hrubo, vetvičky linkou, podčiarkni kľúčové slová.

Je to lepšie: Program skráti dobu na vytvorenie myšlienkovej mapy a odstráni problémy so škrtancami a rozložením priestoru. Vytlačenie umožní učiť sa z papiera. Vyfarbenie takmer úplne nahradí ručné kreslenie. Nie úplne, no ak porovnáš čas/uložené info, spolu je to výrazne rýchlejšie.

Na vytváranie pojmových máp je možné použiť aj programy FreeMind, iMindMap, VisualMind, XMind.

 

Ako fungujú myšlienkové mapy? 4 vysvetlenia.

Rozobrané na procesy, myšlienkové mapy fungujú lebo myšlienky zobrazujú graficky – jazykom nášho podvedomia, zoradia ich hierarchicky, v súvislostiach a dajú im konkrétne miesto.

 

1. Myšlienky sú hierarchicky zoradené.

Vďaka logickej, guľatej štruktúre získaš nadhľad: Budeš mať všetky podstatné informácie na jednom papiery. Mať jeden vizuálny zdroj uľahčuje doslova všetko. Uvidíš hlavnú myšlienku, z čoho sa skladá, spojenia medzi témami a dôležitosť (úroveň) každej informácie.

 

2. Myšlienky sú uložené ako asociácie.

Každá informácia a každý fakt je vizuálne spojený s predchádzajúcim faktom, čo vytvára sieť vzťahov. Prestanú byť ploché a akoby bez života. Žiadna informácia nebude osamotená, bude zviazaná s ďalšími desiatimi informáciami. Jedna vedomosť vyvolá ďalšie. Teda vznikne z toho obrovská asociácia.

Dokážeš sa naučiť 1000 náhodných viet? Lebo ja nie. Ale ak spolu súvisia a vyplývajú zo seba, tak áno, viem.

 

3. Myšlienky majú presné miesto.

Informácie získajú konkrétne miesto, na ktorom budú uložené. Keď si nejakú budeš chcieť vybaviť, predstavíš si myšlienkovú mapu, vetvy, konáriky a vyhľadáš presné umiestnenie vedomosti, ktorú chceš vedieť.

 

Zatiaľ to je klasická štruktúra témy, ktorú vysvetľujem v článku ako uložiť vedomosti do hlavy – technika štyri. Myšlienková mapa vlastne je vyšší level štruktúry.

 

4. Grafické zobrazenie myšlienok.

Jazykom ľudského podvedomia sú obrazy, nie slová. Obrazy si pamätáme najlepšie zo všetkého. Výskumy ukazujú, že až 85-95%. Výhoda myšlienkových máp je jednoznačná. Abstraktné a lineárne informácie pretransformuje na ľahko zapamätateľný obrázok. Výsledok bude rýchle a kvalitné uloženie vedomostí.

Školský systém nás naučil využívať ľavú hemisféru, ktorá podporuje logiku, analýzu, slová, čísla, zozonamy. Využívame tak iba jednu polovicu potenciálu mozgu. Pomocou myšlienkových máp začneme využívať obidve polovice, keďže pravá hemisféra podporuje obrazy, farby, vnemy a polohu.

 

Myšlienkové mapy šetria čas.

Tiež som si myslel, že robenie myšlienkových máp zaberie veľa času, no v skutočnosti to šetrí čas. Lebo nemusíš čítať poznámky stále znova a znova.

Vlastne aj robením myšlienkovej mapy sa učíš. Je to ako prepisovať poznámky, len lepšie. Vytváranie mapy je teda dobre strávený čas.

Ak iba čítaš poznámky stále dokola, hrozí, že tému pochopíš len na povrchnej úrovni a premrháš množstvo času.

Takže ak to myslíš vážne so získaním voľného času a efektívnym študovaním, tak myšlienkové mapy stoja na skúšku.

 

Kde všade sa dajú použiť?

Myšlienkové mapy majú široké použitie v praxi.

  • Učenie
  • Opakovanie
  • Brainstorming
  • Porozumenie nepochopenej téme,
  • Riešenie problémov – kto, čo, kde, kedy, prečo, ako
  • Projektový management – rozpočet, zdroje, ľudia, termíny, rozsah
  • Plánovanie vo všeobecnosti
  • Stanovenie cieľov
  • SWOT analýza
  • Zhrnutie knihy či skript
  • Robenie rozhodnutí – tzv. strom rozhodnutí
  • Osnova na prezentáciu/prejav
  • Písanie
  • A veľa ďalšieho…

 

Musíš sa „naučiť“ používať myšlienkové mapy?

Áno aj nie. V prvom rade nie. A zároveň áno.

Vytvorenú myšlienkovú mapu sa dajú použiť kedykoľvek. Bude účinkovať okamžite. Lenže sú tu dve veci.

Najväčšia prekážka je počiatočný odpor. Učiť sa z takejto mapy ti spočiatku nemusí byť príjemne. Nebudeš tomu dôverovať. Budeš mať predsudky. Napríklad spolužiak mi povedal, že takto sa učí asi len Akash niekde v Indii.

Riešenie je učiť sa z myšlienkovej mapy až dokým odpor nezmizne. Trvá to niekoľko hodín. Oplatí sa to. Vďaka pár hodinám námahy sa vždy v budúcnosti budeš učiť výrazne rýchlejšie.

Ďalšia vec je, že vytvoriť prvú mapu bude trvať dlho. Tu sa nedá nič robiť. Dobrá správa je, že čím viac ich spravíš a čím lepšie budeš poznať program, tým kratšie to bude trvať. Desiatú mapu vytvoríš rýchlo.

 

Ako začať?

Môžeš začať teraz hneď. Doporučujem online nástroj www.coggle.it. Vyber si hocijakú tému a začni vytvárať tvoju prvú myšlienkovú mapu. Coggle je úplne intuitívna a jednoduchá služba. Prvých niekoľko myšlienkových máp je zadarmo. Plná verzia stojí mesačne iba 5 dolárov.

 

Ďalšie články

História myšlienkových mapách

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *