Paretovo pravidlo 80/20 tvrdí, že menšina správne vybraných činností vyvoláva väčšinu výsledkov. Dokazuje to, že veci sa dajú robiť veľmi efektívne, rozumne a bez vynaloženia obrovského úsilia. Nie je dôležitý presný pomer, ale fakt, že úsilie sa nerovná výsledkom.

Chcel by som, aby si prišiel na to, že aj ty môžeš dosahovať vynikajúce výsledky bez vynakladania mimoriadnej námahy. A ukážem ti ako na to.

 

Príklady paretovho pravidla z praxe

Aplikovať sa to dá naozaj všade:

  1. Keď talianský ekonóm Vilfredo Pareto koncom 19. storočia skúmal rozdelenie bohatstva v Taliansku, ukázalo sa, že 80% všetkého bohatstva drží v rukách 20% ľudí. A zvyšných 80% ľudí vlastní 20% bohatstva.
  2. Školstvo je negatívny príklad paretovno pravidla: učí sa v ňom 80% vedomostí, ktoré produkujú 20% výsledkov
  3. 80% plochy v sklade zaberie 20% skladovaného tovaru.
  4. „Nehodové úseky“, ktorých je minimum sú zodpovedné za väčšinu dopravných nehôd.
  5. V neziskových a charitatívnych projektoch prichádzajú zásadné dary od niekoľkých jedincov; valná väčšina prispievajúcich daruje symbolické čiastky. Väčšina priaznivcov nedaruje nič.
  6. 20% reklamných aktivít prinesie 80% objednávok.

Platí to naozaj, ale naozaj úplne všade. 53 príkladov paretovho princípu z praxe a života môže otvoriť kliknutím sem >>>

 

Výskum Vilfreda Pareta a rozdelenie bohatstva v Anglicku.

Talianský ekonóm a sociológ Vilfredo Pareto si v roku 1906 všimol, že 80% talianskej pôdy vlastní 20% ľudí. Premýšľal nad týmto pomerom a začal ho vidieť všade. Napríklad pozoroval, že 80% hrachu v jeho záchrane pochádza z 20% rastlín hrachu. Pravidlom bol takmer posadnutý.

Vilfreda Pareta preslávil výskum vzťahu medzi príjmovými skupinami a bohatstvom v Anglicku. Zistil, že rozdelenie majetku je predvídateľne nerovnomerné. Pri ďalších skúmaniach zistil, že podobné rozdelenie existovalo v rôznych dobách a rôznych krajinách.

Neskôr sa uchýlil k povrchným sociologickým teóriam o úlohe geneticky nadradených elít, ktoré na sklonku jeho života odporne zneužili Mussoliniho fašisti. Preto jeho významný objav upadol do zabudnutia na jednu celú generáciu.

Až do konca 90. rokov neexistoval žiaden detailný rozbor, ktorý by pravidlo preskúmal do podrobností. Nezáujem a odmietanie prelomila až kniha „Pravidlo 80/20“ od Richarda Kocha.

Koch vknihe vysvetľuje a názorne dokladá, že pre každého je možné dosahovať rádovo lepšie výsledky s menšou námahou a že následky sú asymetrické. Odporúčam ti prečítať ju. Odvtedy sa hovorí o tzv. paretovom pravidle.

Paretovo pravidlo teda nie je teoretická poučka. Je to všeobecný a univerzálny princíp rovnako ako napríklad zákon dopytu a ponuky. Nikto ho nevymyslel. Platí odjakživa v celej prírode. Jeho formulácia je len výsledkom štatistického skúmania percentuálneho počtu príčin a percentuálneho množstva výsledkov vo všetkých sférach ľudského záujmu.

 

80/20: Malé príčiny vyvolávajú veľké následky.

Hlavná myšlienka paretovno pravidla je, že malé príčiny môžu vyvolať veľké následky. Existuje teda veľká asymetria medzi príčinami a výsledkami. Inými slovami: záleží len na malom počte činností, ostatné je nepodstatný balast.

Netreba to brať doslovne. Nejde o to, či je to presne 80 na 20 alebo 90/10, 99/1, 70/10, 90/15, 95/5.

Podstatná vedomosť je, že veci sa dajú robiť rýchlo, lacno a efektívne. Úsilie sa nerovná výsledkom pretože existujú rozhodujúce aktivity, ktoré determinuju výsledok. Intuitívny názor, že 50% úsilia prináša 50% výsledkov je mylný.

Paretovo pravidlo ti pomôže stať sa tak dobrým, ako sa len stať môžeš.

 

Paretové pravidlo je základ efektivity.

Príklad. Začinajúci živnostník pracuje 8 hodín denne. Výsledky však neprichádzajú. Zvyčajne sa na tento problém zareaguje predĺžením pracovného času o 2-3 hodiny denne. Teraz živnostník pracuje od nevidím do nevidím. Keď si prepočíta zisk na hodinu, zarazí sa a zistí, že zarába len o čosi viac než minimálnu hodinovú sadzbu.

Prečo? Pretože predtým robil “ blbosti“ a teraz pridal ďalších pár hodín robenia „blbostí“. Dopad zvýšeného robenia blbostí nemôže byť vysoký.

Poučenie je, že riešením na neúčinnu prácu je pracovať rozumnejšie, nie viac.

Kľúčom k vynikajúcim výsledkom je robiť oných kritických 20%, ktoré prinášajú 80% efektu – nech budeš robiť čokoľvek. Niektoré veci sú proste dôležitejšie. Iné by si radšej vôbec nemal robiť. Skrátka je vhodné voliť činnosti s najvyšším „výnosom“.

Paretovo pravidlo teda vedie k rozumnému a inteligentnému konaniu.

 

Ako konkrétne využiješ paretovo pravidlo v živote?

Dvomi spôsobmi.

V prvom rade je potrebné vybrať si:

  • ľudí, ktorých sa oplatí mať pri sebe,
  • informácie, ktoré majú význam a hodnotu,
  • činnosti, ktoré ťa posúvajú dopredu,
  • a veci, ktoré ťa bavia.

Za druhé, pravidlo je vlastne informácia, že veci sa dajú robiť rozumne. Efektívne. Cvičenie, učenie a vzdelávanie sa, práca a podnikanie, vzťahy, emócie koníček, aj zábava.

Do praxe to môžeš zaviesť tak, že zakaždým, keď sa budeš o niečo snažiť a na niečo pracovať, zisti ako sa to má robiť správne.

Vždy, keď sa do niečoho pustíš, je dobré identifikovať:

1. Rozhodujúce aktivity: to, na čom záleží najviac, čo prináša maximálne výstupy

2. Neprínosný balast: ten zvyšok, ktorý by si robiť nemal vôbec alebo len minimálny, a ktorý by si mal stlačiť na minimum

3. Najčastejšie chyby: chyby, ktoré sú zodpovedné za väčšinu zlyhaní lebo je nanajvýš pravdepodobné, že na nejakú z nich natrafíš aj ty

Vďaka takémuto lejzrovo-cielenému konaniu sa zaručene stretneš s úspechom.

Umenie života spočíva v tom, na čo sa vykašlať.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *