História rýchločítania nie je bohatá. Objav fixácie oka – že oko sa pri čítaní zľava doprava nepohybuje pravidelne, ale trhavo, v skokoch bol urobený v roku 1878.

Prvý kurz rýchleho čítania vznikov v roku 1925 v New Yorku. V 50. rokoch bolo rýchločítanie spopularizované a v 70. rokoch zažilo najväčší rozmach. Vtedy prišlo na Slovensko. Propagoval ho slávny jazykovedec Jozef Mistrík.

 

Objav fixácie oka: rok 1878

V roku 1878 francúzsky oftalmológ Emil Javan síce uskutočnil prvé pokusy s pohybom očí a skonštatoval, že oko sa pri čítaní zľava doprava nepohybuje pravidelne, ale trhavo, v skokoch, a že medzi skokmi sa pohyb zastavuje asi na pätinu sekundy, aby sa u čitateľa zafixovala časť riadku, ktorú oko „preskočilo“.

Objav fixácie oka je absolútne kľúčový pre rýchločítanie. Lenže teória sa ďalej nerozvíjala. Bol učinený až 428 rokov po vynájdení kníhtlače. Nik objavu nevenoval pozornosť. Pretože v tých časoch neexistovalo informačné zahltenie.

Zmena nastala v modernej dobe.

 

Rozpoznávanie nepriateľských lietadiel

O teórií čítania sa začali publikovať prvé vedecké články už koncom 19. storočia. Čo je zaujímavé, najväčší boom bol počas prvej svetovej vojny. Piloti mali problémy s rozpoznávaním obrysov priateľských a nepriateľských lietadiel. Občas došlo k nešťastnej nehode. Vedci pre nich preto vymysleli prístroj s názvom „tachyskop“, ktorý premietal fotografie vojnových lietadiel v rôznych časových intervaloch a tie sa postupne skracovali. Takto sa piloti cvičili zachytiť obraz vo veľmi krátkom intervale.

Po vojne sa tento prístroj začal používať na výučbu rýchleho čítania.

 

Prvý kurz rýchločítania v New Yorku

Najväčším prenasledovateľom moderného človeka je čas. Čas nás prenasleduje a to nás núti uvažovať o prostriedkoch, ako ho šetriť. V niekoľko násobnej miere sa to vzťahuje na toho, kto musí veľa čítať. Nápor informácií rastie a bude rásť. Preto treba hľadať cesty ako skrátiť čas, v ktorom sa majú získať nové informácie a vedomosti.

Prvý pokusný kurz rýchleho čítania vznikol až v roku 1925 na univerzite v New Yorku. Dovtedy neexistovali žiadne podobné návody.

Prvá učebnica rýchleho čítania vyšla v New Yorku v roku 1929 – The Art of Rapid Reading od Waltera B. Pitkina. V priebehu nasledujúcich tridsiatich rokov vzniklo množstvo kurzov a učebníc rýchločítania, ktoré sa hneď rozšírili aj do Anglicka. Na školách sa usporiadavali kurzy i prostredníctvom filmov.

V 50. rokoch bolo rýchle čítanie spopularizované ženou menom Evelyn Wood. Začala používať pojem „rýchločítanie“ (speedreading) a neskôr sa stalo zaužívaným pomenovaním. Vytvorila vlastnú metodológiu a učila ju na seminároch po celých Spojených štátoch. Je známa aj tým, že metódy naučila prezidenta Johna F. Kennedyho. Kennedy čítal rýchlosťou 2500 slov za minútu.

V roku 1957 vyšla prvá britská učebnica z tohto odboru: Harry Bayley – Quicker Reading.

V roku 1959 prvý filmový kurz Speed Up Your Reading.

V roku 1967 na univerzite Newcastle upon Tyne zorganizovali kurz pre učiteľov.

V 70. rokoch minulého storočia zažilo rýchločítanie najväčší rozmach. Šírili sa ďalšie kurzy hlavne od manželov Eric a Manya de Leeuwovcov, autorov príručky Read Better, Read Faster.

V roku 1972 v Londýne vyšla na úrovni spracovaná učebnica Rapid Reading od Gordona R. Wainwrighta.

Mimochodom. Je zaujímavé, aký časový nesúlad je medzi potrebou zrýchliť písanie a zrýchliť čítanie. Rýchlopis vznikol v roku 350 pred naším letopočtom. Z tohto obdobia pochádza akropolský kameň, na ktorom sú zachytené zásady krátenia písma.

Evelyn Wood do konca 90. rokoch vyučovala rýchle čítanie na univerzitách a školách. Zomrela v roku 1995 ako 86-ročná.

 

 

Rýchločítanie v zahraničí dnes

Napriek tomu, že v priebehu rokov boli techniky a metódy rýchleho čítania zdokonalené, prepracované a prečistené, základ zostal rovnaký. Rýchločítanie je efektívne čítanie viacerých slov naraz bez subvolakizácie a iných pohybov.

V zahraničí je dnes množstvo kurzov a príručiek pre zrýchlenie čítania. Je chápané ako štandardná technika time managementu, rovnako ako napríklad systém Get Things Done. Učia sa ju odborníci, manažéri, ale aj študenti.

Skepticizmus samozrejme existuje, ale je ho málo. Dnes sú známe mnohé príklady perfektných rýchločitateľov, existujú kurzy s garanciou vrátenia peňazí a bolo o tom veľa napísané. Dá sa to vygúgliť za pár minút. Aj ja mám na mojej stránke kopu textov, ktoré dokazujú, že to funguje. otvoriť >>

 

Rýchločítanie na Slovensku.

V roku 1970 vyšli knihy Viete rýchlo čítať od Nedeľu a Musíme sa naučiť čítať novým spôsobom od Francoisa Richaudeau. Toto boli prvé lastovičky.

V roku 1971 vyšiel seriál na pokračovanie Čítať rýchlejšie – čítať lepšie.

Prvý slovenský kurz rýchločítania viedol v roku 1972 jazykovedec Jozef Mistrík. Kurzy boli určené pre študentov a profesorov Technickej univerzity v Bratislave. Odvtedy sa o rýchločítaní prednášalo na vysokých školách a iných významných inštitúciách.

Nasledovalo vydanie knihy Rýchle čítanie od Jozefa Mistríka. V roku 1982 sa kniha dočkala druhého vydania.

Za komunistov sa toho o rýchločítaní popísalo naozaj veľa. Bohužiaľ, väčšinou sa iba písalo. Málokto rýchle čítanie naozaj aplikoval.

Po nežnej revolúcií bola Mistríková kniha tretí krát vydaná ako Efektívne čítanie. Obsah je rovnaký, akurát očistený od marxistického newspeaku.

Nežná revolúcia znamenala zavedenie voľného trhu. Ďalšie kurzy rýchločítania boli a sú organizované na trhu podľa zákona dopytu a ponuky. Niekedy sú kvalitnejšie, inokedy kvalita za tie peniaze nestojí. Štát dnes nijakým spôsobom nerozširuje a nepropaguje techniky správneho čítania.

Celkovo je u nás o rýchločítaní viac informácií a viac kurzov ako v minulosti. A zaujímajú sa oň ľudia, ktorí chcú získať viac voľného času, mať lepšie pracovné výsledky, zarábať viac peňazí a mať lepšie študijné výsledky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *