9 mylných predpokladov o rýchločítaní: Je to len rýchlejšie čítanie. Nefunguje to, je to hlúpy trik. Ja sa tú schopnosť nemôžem naučiť, je vrodená. Bude mi to trvať dlho. Knihu si 3x prečítam a budem ju vedieť naspamäť. A niekoľko ďalších.

 

9. Rýchločítanie je len rýchlejšie čítanie.

Mylná a zároveň najnesprávnejšia predstava, ktorá prenasleduje rýchločítanie je, že je to iba rýchlejšie čítanie. Nič nemôže byť ďalej od pravdy.

Rýchločítanie je predovšetkým efektívne čítanie. Je to technika, vďaka ktorej dokážeš čítať 2-4x rýchlejšie, získať viac informácií za kratší čas a zvýšiť porozumenie textu.  Nebudeš to robiť tak, ako teraz, len rýchlejšie. Budeš čítať INAK. Iným spôsobom, inými technikami. Zvýšená rýchlosť pramení až zo správnej techniky čítania.

 

8. Rýchločítanie nefunguje, je to hlúpy trik.

Reálnych dôkazov dosvedčujúcich opak je plno:

K najznámejších rýchločitateľom na svete patria Theodor Roosevelt, John Stuart Mill, Tony Buzan, Kim Peek, Franklin D. Roosevelt, Tony Buzan.

Rýchločítanie doslova zbožňoval aj americký prezident John F. Kennedy. Túžil byť schopný za deň dať 2-3 knihy. Preto vycibril rýchlosť čítania 2500 slov za minútu. Kennedy navštevoval kurz spolu s bratom, jeho manželka Rosalyn bola tiež rýchločitateľka. Naučil sa ho požadoval i po svojich spolupracovníkoch.

Snáď najznámejšia rýchločitateľka je angličanka Anna Jonas. Je bývala učiteľka a šesťnásobná víťazka majstrovstiev sveta v rýchločítaní. Preslávila sa tým, že Relikvie smrti od J. K. Rowlingovej prečítala za 47 minút. To je 4251 slov za minútu. Vzápätí poskytla médiám recenziu knihy ako dôkaz jej hlbokého porozumenia.

Alex Garcez učí ako čítať rýchlo a efektívne. Ako malý sa mu vyhýbal. Jeho záujem o vzdelávanie sa prebudil až vtedy, keď sa ako 21- ročný naučil rýchločítanie. Jeho klienti sú profesionáli zo svetových a špičkových firiem: Goldman Sachs, JP Morgan, Google, Bloomberg, The Wall Street Journal, The Walt Disney Company, Thomson Reuters, Foreign and Commonwealth Office, Lloyds Bank, Citigroup, Bank of America a O2.

Dokonca od roku 1997 existuje aj Olympiáda duševných športov. (google: mind sports olympiad) Je to alternatíva k Olympijským hrám. Súťaží sa v piatich disciplínach každý rok niekde v Anglicku. Pričom jednou z disciplín je aj rýchločítanie. Pobočky tejto organizácie sa rozšírili do celého sveta, napríklad aj do Česka.

Mrkni si anglický a nemecký internet. Nájdeš tam plno kurzov rýchločítania – aj s garanciou vrátenia peňazí. Určite viac ako desať. Myslíš si, že to všetko je podvod, ktorý nefunguje? Kebyže to nefungovalo, logicky nerozšírilo by sa to do každého kúta sveta.

Vedecké vysvetlenia ako a prečo to funguje nájdeš tu »

Koľko ďalších dôkazov ešte človek potrebuje?

7. Ja sa to naučiť nemôžem, je to vrodené.

Vedel si, že tá angličanka Anne Jones sa začala učiť rýchločítaniu po jej 40-tke? Áno, naozaj. Dovtedy čítala len bežnou rýchlosťou. Potom, po tréningu dokázala prečítať Harry Potter – Relikvie smrti za 47 minút. Čítala rýchlosťou 4251 slov za minútu. Dobrá správa pre teba je, že to dosiahla tréningom.

Znamená to, že technike čítania sa môže naučiť každý bez ohľadu na inteligenciu alebo vzdelanie. Behom chvíľky môžeš čítať rýchlejšie aj ty.

 

6. Mne to bude trvať dlho.

Nebude to trvať dlho. Opačné tvrdenie je nesprávne. Behom jedného dňa tréningu môžeš čítať 2-krát rýchlejšie, ak aplikuješ tieto jednoduché rady:

1. Čítaj bez vyslovovania v duchu a poloreči. Urobíš to len sebakontrolou. Daj si jazyk medzi zuby, kartu medzi pery či ruku na ohryzok. Vždy, keď zacítiš pohyb, tak si spravil chybu. Kontroluj to.

2. Pri čítaní nepoužívaj žiaden predmet na doprevádzanie riadkov a nehýb hlavou ani telom. Pohybuj výhradne len očami, riadok po riadku.

3. Riadok začínaj čítať druhým slovom a konči na predposlednom slove. Periférne tieto slová bez problému zachytíš. Ak je v priadku desať slov, môžeš takto ušetriť až štvrtinu času.

4. Snaž sa zachytiť viac ako jedno slovo naraz. Používaj to hlavne pri krátkych slovách, spojkách a ďalších slovách s nízkou hodnotou.

5. Preskoč nepotrebné detaily a nepochopené slová. Ich význam si vieš vydedukovať z textu okolo. Nemusíš čítať každé a jedno slovo. Hlavnú myšlienku pochopíš aj tak.

Tu nie je čo vysvetľovať. Skús to, oplatí sa to. Rady sa dá začať používať okamžite a výsledok sa tiež dostaví okamžite.

Ak chceš však čítať viac než dvojnásobnou rýchlosťou – dajme tomu štvornásobne rýchlejšie, tak musíš využívať aj iné techniky a cvičenia.

 

5. Knihu si 3x rýchločítaním prebehnem a budem ju vedieť naspamäť.

Takto to vôbec nefunguje. Nepoznám nikoho, kto by prečítal odbornú knihu s matematicky presnými vetami dlhými niekoľko riadkov a zapamätal si všetky detaily. Ani po opakovanom prečítaní ani po použití rýchločítania.

Čítanie slúži na získanie porozumenia konceptu. Vďaka nemu si zapamätáš hlavnú myšlienku a kľúčové súvislosti. Zistíš ako autor premýšľa, nadobudneš slovnú zásobu.

Čítanie nie je vhodné na naučenie sa celej knihy. Určite sú ľudia, ktorí sa naučia celú knihu tak, že si ju len čítajú a prečítané nahlas. Lenže to musí trvať celé dni, musí to byť namáhavé a vedomosti aj tak nemusia byť dobre ukotvené v pamäti.

Na naučenie sa knihy a konkrétnych detailov naspamäť slúžia pamäťové techniky. S nimi to ide jednoducho, rýchlo a pamätáš si to neuveriteľne dlho.

 

4. Rýchle čítanie sa nesmie použiť pri cudzojazyčných knihách.

Pre slovíčka platí to isté, čo pre konkrétne detaily a celú knihu: najlepšie sa učia pamäťovými technikami. Zastaviť čítanie kvôli nepochopenému cudziemu slovíčku nemá zmysel pretože keď si slovíčko nájdeš v slovníku, tak či tak si ho nezapamätáš. V drvivej väčšine prípadov.

Pri cudzojazyčných knihách ide takisto o získanie informácií, nie o konkrétne slovíčka.

Avšak ak nedokážeš čítať knihu v cudzom jazyku kvôli množstvu slovíčok, ktorým nerozumieš, tak na knihy na čas zabudni a radšej začni rozširovať slovnú zásobu cielene. A prejdi na jednoduchšie texty.

 

3. Text, ktorý som čítal niekoľkokrát teraz prečítal bleskovo. Funguje to.

Každý text, ktorý si už čítal, s ktorým si už oboznámený na druhý krát prečítať rýchlejšie. Ale to nemá praktický význam.

Rýchločítanie slúži na to, že napríklad novinky z odboru a správy prečítaš rýchlejšie už na prvý krát. Alebo napríklad knihu prečítaš výrazne rýchlejšie. Tým získať informácie rýchlo a ušetríš množstvo času. Tento novozískaný čas máš navyše, máš ho viac ako konkurencia a môžeš ho rozumne využiť.

Toto je jediné rýchle čítanie, ktoré má reálny praktický účel.

 

2. Vďaka fotočítaniu a skenovaniu sa naučím detaily.

Nie, nenaučíš sa lebo fotočítanie pracuje s obrazmi a má problém rozpoznať presné detaily. Takisto má problémy zo zápormi. Fotočítanie je dobré pri prvom prečítaní.

 

1. Čítať tak rýchlo nechcem, nebola by to radosť ani pôžitok.

Čiastočne súhlasím, čiastočne nie.

Napríklad literárny kritici pracujú s poznatkom, že keď textu rozumiem, prečítam ho rýchlejšie. Preto najprv prečítajú záver a až potom prečítajú text rýchločítaním. Štúdie ukázali, že ich pôžitok z čítania zvyčajne nie je nižší. V niektorých prípadoch je dokonca vyšší.

Alebo napríklad na lineárne príbehy je to super. Čím rýchlejšie prečítaš nejaký zábavný príbeh, ktorý ťa napĺňa radosťou, tým rýchlejšie dostaneš pôžitok z príbehu. Je to ako objednať si pizzu, ktorá príde do 5 minút.

Keď som dostal do ruky 2. diel Dobrodružstiev kapitána Báthoryho od Juraja Červenáka, bavilo ma to tak, že som to zhltol hneď. Ešte v ten deň som prečítal aj tretí diel. Nebol som ukrátený o nič.

Ale zase knihu Hľadanie zmyslu života od Viktora Frankla beriem pomaly. Užívam si každú vetu. Takže ako kedy.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *