Plat doktoranda: Koľko môžeš zarobiť v čistom? Oplatí sa vedecká dráha?

Doktorand plat príjem

Možno si práve v poslednom roku inžinierského alebo magisterského štúdia a riešiš dilemu, či pokračovať ďalej ako doktorand alebo sa zamestnať v súkromnom sektore. Alebo sa rozhliadaš a zbieraš informácie, kam po štúdiu. Kľúčová je informácia, aký bude tvoj plat na doktorandskom štúdiu a aké máš kariérne možnosti.

V tomto článku sa spoločne pozrieme na príjem doktorandov. Dozvieš sa, aký bude tvoj plat na postgraduálnom štúdiu, prípadne neskôr učiteľský plat.

Mimochodom. Pozor na správny pravopis slova doktorant / doktorand. Všetky podobné slová končia na “t”. Praktikant, manipulant, laborant. Trafikant. Iba na konci slova doktorand sa vždy píše písmeno “d”.

Aký je príjem doktoranda?

Doktorand je do dokončenia dizertačnej práce minimálne v 9. platovej triede prvého stupňa a po jej dokončení minimálne v 10. platovej triede prvého stupňa.

9. platová trieda prvého platového stupňa znamená čistý príjem 690 euro.

10. platová trieda prvého platového stupňa sa rovná čistému príjmu 753 euro.

Po absolvovaní tretieho stupňa vysokoškolského štúdia je zo zákona
§ 27 ods. 5 a 6 zákona č. 317/2009 Z. z., povinné preradenie do kariérového stupňa učiteľ s prvou atestáciou a do 11. platovej triedy. Po 6 rokoch pedagogickej praxe nasleduje presun do stupňa učiteľa s druhou atestáciou a do 12. platovej triedy.

11. platová trieda znamená plat minimálne 843 euro v hrubom a 12. platová trieda plat minimálne 944 eur v hrubom.

Tarifné tabuľky sú na stránke verejnej správy.

Počas doktorandského štúdia nie si zamestnaný, preto nedostávaš mzdu, ale štipendium. Štipendium je podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z., príjmom oslobodeným od dane. Takže dostaneš čiastku, ktorá je uvedená v tarifných tabuľkách. Ale nemáš nárok na dovolenku ani iné zamestnanecké benefity.

Štipendium dostáva iba doktorand denného štúdia, externý doktorand nedostáva nič. 

V súčasnosti to je ešte tak, že plat doktoranda je určený podľa iných, nižších tabuliek ako vysokoškolskí pracovníci a doktorandské štipendium nie je zdaňované rovnako ako mzda. Preto bývalí doktorandi po nástupe na vedeckú pozíciu zažijú skokové znáženie platov a zarábajú menej.

Od roku 2019 nás čakajú zásadné zmeny. V roku 2018 ministersko školstva oznámilo zvyšovanie platov doktorandov. Doktorandi a vedecko-výskumní pracovníci dostanú do vyššej platovej triedy. Ich platy sa majú zvýšiť v roku 2019 o 13% a v roku 2020 o ďalších 10%. Zvýšenie platov by malo odstrániť skokové zníženie platov po nástupe na vedeckú pozíciu, tvrdí ministerka Martina Lubyová.

Možnosti privylepšenia k platu

Možnosti, ako si popri PhD. prilepšiť k platu sú v podstate tri:

Ako doktorand môžeš pracovať aj inde na pracovnú zmluvu alebo dohodu a uplatňovať si úľavu na dani rovnako ako študent VŠ prvého a druhého stupňa. Výška štipendia sa tým nemení a odvody stále platí štát. Ibaže vedenie mnohých univerzít “nerado vidí”, že doktorand sa venuje aj inej činnosti. Bacha na to.

Druhá možnosť sú kreditové prípatky za zvyšovanie kvalifikácie.

Učitelia majú popri učení a učiteľských platoch aj iné príjmy. Napríklad počítajú pracovné normy alebo na zákazku vypracujú také žiadosti o dotácie, ktoré budú schválené. Prípadne aj na univerzite sú príležitosti, len sa treba pýtať. Tak toto je tretia možnosť, ako si môže doktorand prilepšiť.

Dajme plat bokom. Pozrime sa aj na kariérne možnosti doktoranda a či sa to celkovo oplatí.

Hlavný dôvod, prečo ísť za doktoranda

Ak chceš ísť na doktorandské štúdium, mal by si sa o neho uchádzať hlavne preto, že máš v úmysle ďalej pracovať v odbore ako vedec.
Prípadne ako učiteľ. Že ťa to zaujíma, že chceš robiť vedeckú činnosť. Ideálne ak ešte pred začiatkom štúdia poznáš tému tvojej dizertačnej práce.

Častý dôvod, prečo sa ide za doktoranda je, že študent sa potrebuje “na chvíľu” niekam upratať a rozkukať, kým si nenájde niečo lepšie. Vždy je to možnosť. PhD. môže byť prestupná stanica medzi školou a prácou. V tom prípade buď k sebe a druhým fér a povedz si, že medzitým sa niečo naučíš, získaš prax a budeš si môcť pýtať vyšší plat.

Ale mal by si vedieť, že byť interný doktorand nie je samé kávičkovanie. Nebudeš mať ani zďaleka tak dlhé prázdniny ako študenti. Vyučovanie nezvládne každý. K PhD. štúdiu patria aj publikácie zvyčajne vo svetovom jazyku a účasť na obhajobe záverečných prác.

Pôžička pre pedagógov, keď si doktorand

Študenti doktorandského štúdia majú možnosť žiadať o pôžičku pre študentov vo výške minimálne 500 eur do maximálne 5000 eur za akademický rok. Každý rok počas celej dĺžky štúdia. Avšak ako študenti 3. stupňa nemajú právo na odklad splátok, splácať musia teda začať v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci v ktorom bola poskytnutá pôžička. Ak ti bola pôžička vyplatená v apríli 2019, začínaš splácať v máji 2019.

Hlavný rozdiel medzi doktorandom a inými študentami je v tom, že doktorand denného štúdia môže žiadať aj o pôžičku pre pedagógov.

Pôžička pre pedagógov má takéto podmienky:

  • Maximálne 15 000 eur na žiadateľa za kalendárny rok, avšak maximálne 30 000 eur na žiadateľa celkovo. Maximálna výška pôžičky závisí od štipendia tak, aby mesačná splátka nepresiahla 1/3 doktorandského štipendia. 
  • Maximálna výška jednej pôžičky pre pedagógov je maximálne 15000 eur – nie 2500 ako pri študentskej pôžičke pre študentov I. a II. stupňa a 5000 pre doktorandov. 
  • Do 3000 eur (vrátane) sú pôžičky pre pedagógov poskytované bez ručiteľa. Do 10 000 (vrátane) sú poskytované ako bezúčelové pôžičky. Nad 10 000 treba preukázať účel, na aký bola pôžička použitá. 
  • Úrok 3% počas doby splácania, ak je dlžník doktorandom alebo sa stane pedagógom alebo vysokoškolským učiteľom.
  • Úrok 7% v prípade, ak prestane byť doktorandom, pedagógom, vysokoškolským učiteľom a ak sa do 6 mesiacov opäť na jednej z týchto pozícií nezamestná. 
  • Lehota splatnosti je minimálne 8 rokov a maximálne 15 rokov.
  • Predčasné splatenie je bez poplatkov.
  • Termíny predloženia žiadosti sú každoročne do 25. februára, 30. júna a 31. októbra.

Je potrebný doklad preukazujúci, že žiadateľ študuje v dennej forme štúdia – ak žiadosť nie je potvrdená študijným oddelením priamo na tlačive v bode 3.

So školiteľmi bývajú problémy

Od bývalých doktorandov a ľudí pohybujúcich sa v akademickom prostredí pribúda sťažností aj na školiteľov (česť výnimkám). Sťažnosti znejú nasledovne.

Mnohí školitelia nevytvárajú skutočné vedecké prostredie a motivujúce podmienky. Problém je vo výbere tém rezonujúcich v medzinárodnom kontexte, schopnosťou zabezpečiť doktorandom pobyt u kolegov v zahraničí, schopnosťou posielať doktorandov na kvalitné medzinárodné konferencie, atď.

Toto, samozrejme, môžu splniť len školitelia, ktorí vedecky naozaj pracujú a sú schopní pritiahnúť peniaze z medzinárodných projektov.

Mnohí školitelia sú slabí ako čaj, zahlcujú doktorandov zbytočnosťami len aby mali od neho pokoj, presúvajú termíny a nič neriešia, nie sú schopní komunikovať na triviálne odborné otázky, tak sa toho ten študent veľa nenaučí. Žiaľ, na Slovensku toto nie sú ojedinelé prípady.

Výhody doktorandského štúdia

  1. Ak by si chcel/chcela pôsobiť na vysokej škole ako pedagóg, musíš absolvovať postgraduálne štúdium. Veď ak nebudú ľudia s PhD., tak následne nebudú na vysokých školách ani docenti ani profesori, pretože bez PhD. sa nemôže ísť ďalej.
  2. Ak uvažuješ vydať sa na vedeckú dráhu, tiež potrebuješ absolvovať PhD. 
  3. Na pracovných portáloch sú pracovné ponuky, ktoré si vyžadujú PhD. Zvyčajne ide o akademické pozície. 
  4. Doktorád ti dodá sebavedomie a zvýši sebadôveru. Mať krajší titul vzbudzuje rešpekt. 
  5. Extrémne výhodné podmienky študentskej pôžičky. Ako doktorand môžeš žiadať o pôžičku, ktorá má veľmi priaznivé podmienky, aké od komerčnej banky nedostaneš. Viac informácií tu.

Nevýhody doktorandského štúdia

  1. Nízky plat a nie najružovejšia dlhodobá platová perspektíva. Kým ty budeš doktorand a žiť zo štipendia od štátu, od bývalých spolužiakov budeš počúvať, že ich povýšili alebo že majú novú a lepšie platenú prácu. 
  2. Riziko podržtašky a dievčaťa pre všetko. Na niektorých univerzitách doktorandov chápu ako pomocných pracovníkov pre administratívne záležitosti a nosenie tašky.
  3. Riziko slabého životopisu. Môže ťa to baviť a napĺňať, ale ak nechceš pôsobiť na univerzite alebo byť vedcom, je riziko, že zamestnávateľ štúdium PhD. pochopí ako predĺžené detstvo, zvlášť v odboroch ako psychológia. A potom budeš mať veľký problém s hľadaním zamestnania v súkromnom sektore. Môj osobný názor je, že by som sa radšej zamestnal aj v nekvalifikovanej práci, vyhliadol si job, ktorý ma zaujíma a zabojoval oň. Ekonomický a sociálny tlak ťa prinúti zlepšiť tvoju situáciu.
  4. Nízka úroveň vedy na Slovensku. Bohužiaľ, na Slovensku je žalostná úroveň vedy, je tu plno prekážok, byrokratických nezmyslov a neprajných ľudí.  

Doktorandi nevidia svoju budúcnosť na akademickej pôde

Problémy slovenského postgraduálneho štúdia nie sú len nízke platy, slabí a demotivovaní školitelia, nízka perspektíva zvýšenia príjmu do budúcna a nízka úroveň vedy na Slovensku.

Ďalšie body, ktoré sú podľa našich doktorandov problematické, sú nedostatočná príprava na pedagogickú činnosť a absentujúce rozvíjanie schopností písať žiadosti o vedecké granty väčšieho rozsahu.

Kvôli tomu podľa prieskumov, žiaľ, len veľmi malá časť slovenských doktorandov vidí svoju budúcnosť na akademickej pôde. Skôr plánujú pôsobiť v súkromnom sektore.

Je len na tebe zvážiť, či sa ti doktorantské štúdium oplatí. Z hľadiska príjmu a možnosti kariérneho napredovania, ale aj ostatných vecí.

Takže čo si myslíš, oplatí sa ti doktorandské štúdium?

About the author

Som zakladateľ Bezbolestného učenia a pomáham ľuďom učiť sa správne. Tejto téme sa venujem od roku 2014. Na blogu nájdeš články o vzdelávaní a návody a rady ako sa učiť. Moje návody sú unikátne v tom, že sa zameriavam na logicko-slovné porozumenie. Viac o mne sa dozvieš v mojom príbehu.