Kto je Mišo Compel?

Zdieľaj to s kamošmi a známymi

michal compel

Ahoj, som Michal Compel a pomáham zlepšovať študijné zručnosti. Ukážem ti, ako študovať lepšie a trochu ľahšie.

Dávnejšie ma trápila otázka ako sa učiť to isté povedzme o pár dní menej?

Tak som začal pátrať a testovať rôzne návody. Bol to pokus-omyl: skúšal som to, trápil som sa.

Nakoniec, po veľkej námahe som to dal. Viem memorovať tak, ako som si vždy predstavoval.

Bezbolestné učenie som založil s cieľom podeliť sa o moje skúsenosti.

Uviedol som intro pre reláciu Ako si zapamätať to, čo sa učíme – v Rádiu Slovensko. Počuli to tisícky ľudí. Ak chceš, intro si môžeš vypočuť tu >>

Ak chceš vedieť niečo viac o mne z iného uhľa, pozri blog www.michalcompel.sk >>

 

Kto som ja, aby som ti hovoril, ako sa máš učiť?

Nie som prirodzený talent na učenie. Ale ide mi to dobre, lebo používam návody ako študovať. Návody môže používať každý.

Povedal som si, že vytvorím web a začnem písať o tom, čo používam ja. Ukážem ľuďom, ako sa dá študovať jednoduchšie. A trochu lepšie.

Keď som toto povedal kamarátom, nasledoval nepretržitý dvojminútový smiech. Kto by ma chcel počúvať? Aj vnútorný kritik mi hovoril, že nemám vymýšľať somariny.

 

Preto ti poviem môj príbeh

Na základke a strednej som bol bežný študent s priemernými známkami. Škola ma nebavila. Zabával som sa s kamošmi. Vyjedal pizzu. Drtil som Counter-Strike 1.6, Warcraft 3 a Left for Dead.

Moje známky neboli oslnivé, ani vyslovene zlé. Priemerne boli priemerné. Keď ma nejaký predmet bavil – napríklad dejepis alebo náuka o spoločnosti -, mal som jednotky. Ak nie, no, väčšinou to boli trojky 😀

Trávil som veľa času na nete. Tam som začal čítať veci, ktoré ma zaujímali. Potom prišli knihy. Začal som ich čítať čoraz viac. Históriu, beletriu, ekonomické veci. Rozvoj osobnosti a argumentáciu.

Stálo ma to čoraz viac času a energie.

Lenže prečítať jednu knihu mi trvalo dlhšie ako týždeň. Často som toho veľa zabudol. O dva mesiace som si to poriadne nepamätal. Nemal som čas na zábavu a kamošov. Tém a kníh pribúdalo.

Zúfalo som túžil čítať rýchlejšie…

Takto to ďalej ísť nemohlo. Trvalo to príliš dlho. Nechcel som za tým sedieť tak dlho. A už som mal dlhý zoznam, ktorý chcem prečítať v budúcnosti. Nehovoriac o dôkladnom naštudovaní.

Ako som to mal stihnúť? Nemám toľko času.

Narazil som na dva základné problémy: Ak si to nenaštudujem poriadne, moje porozumenie bude nanič. No aj keď to pochopím, neznamená to, že si to budem neskôr pamätať. Teda ide o porozumenie a zapamätanie.

 

Lámal som si hlavu: “Ako sa učiť efektívne, aby som sa musel učiť o povedzme pár dní menej?”

To naozaj musím sedieť za knihami tak dlho, aby som to vedel? Nejde to spraviť ináč? Ako si to zapamätať a vedieť vybaviť aj o dva roky? Veď nie je možné, aby som veľkú časť mojej obľúbenej knihy proste zabudol.

Tieto otázky to spustili.

V knihkupectve som našiel knihu s radami pre učenie. Googlil som. Nakoniec som objavil svet efektívneho učenia. Vstúpil som do neprebádanej oblasti plnej skvelých výkonov. Živo si spomínam na to nadšenie.

Zaujali ma napríklad takéto výkony:

Americký prezident John Fitzgerald Kennedy (ten, čo ho zastrelili) po absolvovaní kurzu rýchločítania prečítal 2500 slov za minútu. Za deň prečítal 2-3 knihy a každé ráno prečítal 6 novín.

Nemecký pamäťový majster Simon Reinhard sa dokázal naučiť naspamäť balík 52-dvoch kariet za 21,90 sekundy. Zaradom. A bezchybne.

Anne Jones prečítala Harry Pottera Relikvie smrti za 47 minút. Ihneď po oficiálnom uvedení knihy na trh. To je 4251 slov za minútu. Ako dôkaz porozumenia pre médiá napísala prvú recenziu Relikvií smrti na svete. Recenzia bola bezchybná.

Podobných vecí som našiel plno.

 

Povedal som si: „Noooo, ak je štvrtina z toho pravda, tak to chcem vedieť aj ja.“

Tak som to začal skúšať aj ja. Študoval som zahraničných odborníkov na vzdelávanie. Ich ebooky, kindle knihy, blogy, kurzy a webináre. Aj ľudí na Slovensku.

Zobral som text, ktorý som chcel vedieť, použil odporúčanú radu a sledoval, čo sa stane. Ako dobre si to zapamätám. Koľko času to zaberie. Aké namáhavé to bude. Zapisoval som si časy. Porovnával som kvalitu naučeného. Pokus – omyl.

To skúšanie a porovnávanie trvalo veľmi dlho. Testoval som jednu techniku po druhej. Najprv len jedna párkrát. Potom pauza. A znova som skúsil niečo iné. Porovnával som kvalitu naučeného dvomi rozdielnými technikami aj polroka od učenia. Potom som zasa skúšal niečo iné.

Experimentoval som. Občas to bolo šialene namáhavé s otrasným výsledkom. Trápil som sa. Bol som frustrovaný. Niečo zasa fungovalo skvele.

Čo mi fungovalo, v tom som pokračoval. Asociovanie, štruktúry, myšlienkové mapy. Výdaj, opakovanie, farby. Aktívna práca s materiálom. Čo nefungovalo, s tým som skončil.

Vlastná kapitola je rýchločítanie. Najprv som tomu neveril. Hoci to bola jedna z prvých vecí, s ktorými som sa stretol. Ale keďže sa o tom veľa písalo, skúsil som to. Prečítať prvých pár strán mi dalo zabrať.

 

Nakoniec som to dal

Nakoniec som to dal. To skúšanie stálo za to. Za tých pár rokov namáhavého skúšania.

Teraz konečne viem memorovať tak, ako som vždy chcel: detailne, s porozumením, celý text a s uložením do dlhodobej pamäti. 

Aj veľké objemy textu. Bez toho, aby to trvalo večnosť. Konečne memorujem dlhé materiály, ktoré som vždy chcel vedieť. Užitočné veci pre život a prácu. Aj desiatky komentárov od môjho obľúbeného komentátora. Alebo veci, ktoré ma bavia.

Z knihy si aj o mesiace neskôr viem vybaviť každú kapitolu a podkapitolu, jej hlavnú myšlienku a väčšinu obsahu. Alebo sa viem naučiť väčší text takmer doslovne, každý odsek.

 

Ukážem to ďalším

Časom som si povedal, že moje postupy ukážem druhým ľuďom. Vytvorím si web a začnem písať o tom, čo používam ja. Keď som toto povedal kamarátom, zasmiali sa. Kto by ma chcel počúvať? Aj hlas v hlave mi hovoril, nech nevymýšľam.

Argumentoval som, že mne to funguje, možno to bude dobré aj pre iných. Hovoril som im, že ja som najväčší zákazník mojich produktov.

Napokon som sa odhodlal. Aj napriek smiechu kamarátov a vnútornému kritikovi. Založil som tento web a začal som blogovať.

 

Získal som nový pohľad

Nie hneď, no po čase vidím efektívne učenie novými očami.

V minulosti mi šlo o čo najrýchlejšie memorovanie. Čo najviac zdrojov a čo najviac vecí si pamätať. Mať hŕby memorovaných vecí. Považoval som to za vrchol.

Dnes mám iné názory.

Vytriezvel som z „učenia sa maximálnou rýchlosťou“. Návody ako sa učiť veľmi pomôžu každému študujúcemu. Ale rovnako dôležitá je motivácia človeka a záujem o tému, kvalita informácií. A reálne porozumenie. Porozumenie a zapamätanie sú tak trochu v rozpore s rýchlosťou.

Pochopiť nejakej oblasti do hĺbky trvá mesiace, možno roky, nie týždne a mesiace. S efektívnym učením to pôjde ľahšie a o čosi rýchlejšie, no pointa zostáva.

Podstatnejšie ako mať veľa memorovaného je učiť sa zo správnych zdrojov od autorít. Nie z nejakých pochybných, neoverených a internetových zdrojov.

Návody by sa mali používať vždy pri cielenom memorovaní. Lenže všetko sa naučiť nedá. Veľmi dôležité sú skúsenosti a iné spôsoby učenia. Sú názory a postoje, ktoré sa musia vykraštalizovať. Skúsenosti, ktoré človek musí mať a ktoré vyvrátia chyby v úsudku. Toto sa nedá memorovať. Človek na to musí prísť sám.

Mnemotechniky mám za málo účinné. Veľa vecí je abstraktných a premeniť ich na obrazy je nesmierne náročné a zdĺhavé. Človek by musel mať najväčšiu fantáziu na svete, aby sa nimi bežne učil.

Dôležité je logicko-slovné porozumenie. Aby som naučené vedel reálne použiť pri rozhodovaní. Trvalá zmena správania a postojov. Naučené nesmie byť len zoznam odrážok.

Efektívne učenie má pomáhať riešiť reálne problémy. Napríklad pomôcť pri riadení osobných financií alebo pri zarábaní. Alebo pri nejakom inom probléme v živote.

Veď o tom štúdium je: Niečo mi nejde. Tak si to naštudujem. Zlepším sa v tom. No a pôjde mi to. S efektívnym učením to zvládnem kvalitnejšie, rýchlejšie, detailnejšie. Nie je to o memorovaní balíčkov kariet, vlajok štátov, čísla pí a podobne.

 

 

Nájdeš tu plno rád ako sa učiť a zaujímavé články o vzdelávaní. Tiež tu predávam moje produkty. Zatiaľ len kurz rýchločítania, no postupne ich bude pribúdať.

Bezbolestné učenie si prečítalo takmer 100 000 návštevníkov. Študenti stredných a vysokých škôl mi ďakujú za to, že som im v mnohom uľahčil školu a život.

Dúfam, že sa aj tebe bezbolestné učenie bude páčiť – a že ti pomôže s učením.


Zdieľaj to s kamošmi a známymi