Prečo zabúdame? A ako zvrátiť zabúdanie?

preco zabudame

Zabúdame, kde sme nechali kľúče, či sme užili liek, na skúške dostaneme okno, nevieme si spomenúť, kde sme zaparkovali. Zabúdame naučené alebo nám vypadne niečo, čo určite vieme. Prečo sa to deje? A dá sa to zvrátiť? Čítajte ďalej a dozviete sa.

Bolo by super nezabúdať. To by sme mali pamäť ako počítače, väčšina problémov s učením by zmizla, nemuseli by sme používať papieriky, nemali by sme ťažkosti zapamätať si celé knihy. 

Može byť frusturujúce, keď s ľútosťou zisťujeme, že to, čo sme sa kedysi učili si pamätáme iba v útržkoch alebo vôbec. Najmä ak zabudnuté veci boli pre nás dôležité.

Aby sme správne pochopili zabúdaniu, ako prvé objasním, čo je to pamäť. Aspoň tak v skratke.

Čo je to pamäť?

Pamäť je schopnosť ukladať, uchovávať a vybavovať si informácie v mozgu, súvisí s aktiváciou a výkonom. Pamäťový výkon je aktívny proces.  Nevyhnutnou podmienkou každého pamäťového výkonu je sústredenie.

Pamäť sa skladá z troch základných procesov: 

1: Zapamätávanie (kódovanie): Prijímame a spracuvávame údaje. Utvárame dočasné nervové spoje, ktoré oživujeme a vštepujeme. 

2: Vybavenie: Získanie prístupu k informácii, ktorá bola v pamäti už raz uožená. Dôležité sú nervové spoje, ktoré sa vytvárajú a ktoré by sa mai obnovovať. Vybavenie môže byť znovupoznanie (rekognícia) napríklad pri teste s možnosťami, aleb môže ísť o reprodukciu – doslovné zopakovanie z pamäti a bez pomoci, bez nápovedy.

3: Uchovanie (retencia): Komplikovaný proces, v ktorom si osvojujeme a prepracuvávame učebný materiál. Má výberový charakter. Takže si pamätáme to, čo je pre nás dôležité a spojené s našimi potrebami, cieľmi, záujmami a emóciami. 

Čo je zabúdanie? A prečo zabúdame?

Zabúdanie je očividná strata alebo pozmenenie informácie, ktorá už bola uložená v jedincovej pamäti. Jedná sa o spontánny alebo postupný proces, v ktorom nie je možné staré spomienky vyvolať.

Dôvodov, prečo zabúdame je bezpočetne veľa. Môžeme zabúdať z akejkoľvek príčiny. Pozrime sa na tie najčastejšie dôvody.

Momentálna indispozícia

Neviete, kde ste zaparkovali? Zabudli ste dať kľúče na miesto a neviete ich nájsť? Pozeráte sa do chladničky a neviete, čo ste chceli? Nechali ste vypariť vodu na sporáku, lebo ste jednoducho zabudli, že ste varili? Alebo ste nechali šaty v práčke pol dňa?

Netrápte sa. Pravdepodobne sa jedná iba o momentálnu indispozíciu.

Zníženie funkcií pamäte

Rovnaké prejavy ako momentálna indispozícia má i zníženie funkcií pamäte. Dlho hľadáte kľúče od auta. Sadnete si za počítať a nikdy neviete, čo ste chceli spraviť.

Rozdiel je v miere a intenzite zabúdania. Pri znížených funkciách pamäte zabúdate alarmujúco často. Zapríčiniť to môže traumatický zážitok stres, najčastejšie je však na vine mozgová výživa. Človek zabúda, ak mozog nevyživuje. Najviac vhodnej výživi je v zelenine a ovočí. Stačí sa nimi dopovať.

Silné emócie spôsobujú zabúdanie.

Silné emócie

Zabúdame spomienky so silným emočným nábojom – kladným aj záporným. Hovorí sa, že zabúdame, resp. vytesňujeme negatívne, nepríjemné a trápne zážitky. To je pravda. Ale aj pozitívne spomienky – ako láska – vyblednú.

Prečo mozog vytesňuje takéto spomienky? Pretože keby sme si ich stále pripomínali a oživovali, niesli by sme ich veľmi ťažko. Silné a intenzívne emócie sú pre telo záťaž. 

Nezaradená vedomosť sa systematicky nevyužíva

Mechanizmus zapamätávania už poznáme. Učiť sa v súvislostiach a vytvárať asociácie, kde sú vedomosti navzájom prepojené: farbami, graficky, významovo. To, čo sa učíme v súvislostiach si pamätáme omnoho dlhšie ako mechanicky nadrvenú básničku alebo čísla. 

Problém nastáva, keď sa učíme tak, že nasilu tlačíme vety za sebou do pamäti. Bez súvislostí a poznania štruktúry textu, bez predčítania. Vety sú sú “osamotené” a ľahko ich zabudneme.

Dekoncentrácia (“okno”)

V prípade, že študent je nadmerne aktivovaný a teda je nervózny pred skúškou alebo má strach vystúpiť pred publikom je to pre neho mimoriadna záťaž. Ktorá sa prejaví výpadkom pamäti – zrazu nevie, ako ďalej. Dostane “okno”.

Nejde však o poruchu pamäti, ale o poruchu koncentrácie. Nedokáže sa sústrediť a preto nie je schopný vyvinúť úsilie potrebné na to, aby si spomenul na to, čo vie. Keď napätá situácia skončí, na všetko si spomenie.

Alzheimerová choroba
Alzheimerová choroba

Alzheimerová choroba

Alzheimerová choroba je neurodegeneratívne ochorenie, pri ktorom dochádza k postupnej demencii (chorobné oslabenie rozumových funkcií). Ako prvý ju opísal Aloiz Alzheimer.

Začína nenápadne a pozvoľna. Vo väčšine je naprv postihnutá pamäť. Človek opakuje otázky, nevie po sebe nájsť veci, je časovo a priestorovo dezorientovaný. Tieto príznaky bývajú mylne prisudzované starobe.

Na Slovensku Alzheimerovou chorobou 40-50 tisíc ľudí a o túto skupinu sa stará 100-150 tisíc rodinných príslušníkov a opatrovateľov.  Podľa vyhlásenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je Alzheimerova choroba jedným z desiatich hlavných smrteľných ochorení ľudstva.

Amnézia

Amnézia je patologická porucha pamäti. Zasahuje najmä dlhodobú pamäť, ale aj krátkodobú. Je charakterizovaná čiastočnou alebo úplnou stratou pamäti zatiaľ čo ostatné mentálne funkcie sú v uspokojivom stave. Pôvod môže byť psychický, ale tiež fyzický (úder do hlavy, poškodenie mozgu, nedostatok kyslíka, po otrave hubami alebo drogami).

Amnézia sa úplne vyliečiť nedá. Spomienky sa v niektorých prípadoch dajú obnoviť napríklad fotkami alebo zápiskami v diári.

Prečítajte si príbeh 33 ročnej Naomi, ktorej amnézia vymazala roky života. Keď sa zobudila, nespoznala si seba, prácu, svadbu, ani vlastné dieťa. Len tak sa zobudila a myslela si, že má 15 rokov. Po prvých pocitoch zmätku a strachu ju vystrašil i pohľad na seba v zrkadle. Stratené spomienky nikdy nezískala späť.

Teórie zabúdania

Z odborného hľadiska existuje niekoľko teórii zabúdania. Aj hore uvedené spôsoby zabúdania ľahko priradíme k jednotlivým teóriám (s výnimkou ochorení).

Teória rozpadu stopy – v čase dochádza k oslabeniu pamäťovej stipy jej nepoužívaním, vedie to k rozpadu. Definuje to Jostov zákon: Pri dvoch rovnako silných pamäťových stopách bude staršia z nich trvalejšia a jej rozpad pomalší. Patrí sem aj účelové zabúdanie, čo znamená odstránenie nepotrebných alebo nepresných informácií – pravidelne sa opakujúce rutinné činnosti

Teória interferencie – k zabúdaniu dochádza prekrývaním starej informácie novou. Prekrývanie pôsobí rušivo a preto máme problémy s vybavovaním si aj novej a aj starej informácie.

Teória vyhasínania – zabúdame miznutím pamäťovej stopy, nie jej nahradením

Strata vodítok – ak sú informácie v dlhodovej pamäti triedené do kategórií a prepojené do sémantických sietí, je ich vybavovanie rýchlejšie. Príčinou zabúdania je to, že informáciu sa v sieti nepodarí nájsť

Teória transformácie stopy – skreslenie pamäťovej stopy a dotváranie zabudnutých častí.

Represia – ide o vytesnenie nepríjemných spomienok mimo vedomia, čiže nejde o zabudnutie ako také. Nazýva sa to aj Freudov obranný mechanizmus.

Ebbinghaus krivka zabudania
Ebbinghausová krivka zabúdania

Ebbinghausová krivka zabúdania

Hermann Ebbinghaus ako prvý popísal exponenciálny charakter procesu zabúdania: najviac zabudneme bezprostredne po vystavení učebnému materiálu a čím viac času od vystavenia uplynulo, tým sa proces zabúdania spomaľuje.

Najviac teda zabudneme bezprostredne po osvojení učebného materiálu. Po 20-tich minútach si pamätáme iba 58 %. Po hodina 44%. Po prvom dni iba 33%. A v 6. deň si pamätáme už iba štvrtinu. Následne je zabúdania minimálne.

Z toho vyplýva, že materiál si musíme do pamäti opätovne vkladať, aby sme si ho uložili do dlhodobej pamäti.

Ako zvrátiť zabúdanie?

Veľa a neustále zabúdate? Viac ako by bolo prirodzené a únosné? Tak potom s tým treba dačo spraviť. Poraziť zabúdanie je možné pomocou konzumácie zeleniny a ovocia, fyzickým pohybom a hlavne – zvýšením mozgovej záťaže.

Pamäť je ako sval: Keď ju používame a posilňujeme, je silná. Ak ju nepoužívame, atrofuje a zmenšuje sa. Tréningom sa dá mozog prinútiť, aby v ňom vznikli nové nervové spojenia a aby fungoval lepšie.

Konkrétne cvičenia na zlepšenie pamäte nájdete v článku 7 jednoduchých techník, ako si zlepšiť pamäť.

About the author

Som zakladateľ Bezbolestného učenia a pomáham ľuďom učiť sa správne. Tejto téme sa venujem od roku 2014. Na blogu nájdeš články o vzdelávaní a návody a rady ako sa učiť. Moje návody sú unikátne v tom, že sa zameriavam na logicko-slovné porozumenie. Viac o mne sa dozvieš v mojom príbehu.